Po prednáške sme išli na obed a domov - trochu si oddýchnuť. Večer nás totiž čakala Erasmácka akcia, chodenie po baroch. Večer sa nás stretlo asi 300 pred budovou univerzity a po pol hodine sme boli rozdelení do skupín a pripravení vyraziť. Naši dvaja tútori sa nás snažili naučiť pár estónskych slov - üks õlu [ox úľe] znamená jedno pivo. Po jednom (u mňa pšeničnom) pive sme sa vybrali do ďalšieho baru, kde som ochutnal pivo značky Ginger Joe (tkz. pivo s fúzami). Niečo pre mňa - celkom sladké pivo. Mimochodom, cena piva sa tu pohybuje okolo dvoch - troch eur, niektoré sú aj za štyri. Po návšteve tretieho baru sme išli do klubu Atlantis.
V sobotu sme vstávali neskoro a poobede sme Patrikovi oznámili, že asi jeho narodeniny nebudeme oslavovať (nie je veľmi zdravé piť tri dni vkuse). Patrik sa asi cítil rovnako, a tak išiel poobede iba na lokálny futbalový zápas. Obedoval som to, čo som si navaril - cestoviny s tuniakom (konzerva), čo sa Sergejovi veľmi nepáčilo a dal mi to najavo. Trochu sme sa porozprávali o varení a rozhodol som sa, že si v nedeľu uvarím niečo lepšie - šošovicový prívarok. Dnes som zas vstával neskoro, po prvé preto, že som nemohol zaspať a po druhé kvôli dospatiu za posledný týždeň. Keď prišiel čas obeda, pridal som sa k Sergejovi a začal som si variť svoje.
Sergej je skutočne nezvyčajný človek, pre nás spolubývajúcich je to skôr nevýhoda. Napríklad má citlivý čuch. Možno to znie ako nedôležitý fakt, ale keď som raz prišiel s pizzérie, tak som mal s ním na druhý deň diskusiu o cesnaku. Ako veľmi smrdí, že by som nemal nechávať cesnakovú pizzu len tak v chladničke v krabici, ale poriadne ju zabaliť. Samozrejme, ja som nič necítil a nie som si istý, či tam vôbec bola nejaká cesnaková pizza. Okrem toho, včera sa musel ísť von prejsť po mojej večeri - chlieb so syrokrémom a nivou. Dnes mi síce hovoril, že to bol určite cesnak a zrejme to bol niekto iný, no ja si myslím svoje.
Aj preto som mal trochu s varením popri Sergejovi obavy. No dnes to začalo pozoruhodne dobre - spýtal som sa, či by mi nemohol dať jeden pár jeho činskych paličiek, a on mi ich na moje prekvapenie dal. Mal s tým síce problém, že bude mať už iba osem párov (takže keby sem prišli jeho kamaráti, tak nemajú čím jesť). Keďže som nevedel s novo získanými paličkami poriadne narábať, tak mi ukázal, ako to s nimi funguje. V tom sa mi v hlave zrodil bláznivý nápad - zjesť šošovicový prívarok čínskymi paličkami. No, poviem Vám, nie je to žiadna sranda. Avšak, zvládol som zjesť polovicu prívarku pred tým, ako som stratil nervy a oslobodil moje boľavé prsty od drevených paličiek.
Sergej medzitým uvaril svoje typické denno-denné jedlo, mäso s ryžou (alebo pohankou). Dnes dusil pol kuraťa, približne 700 gramov, čo je asi 300 gramov čistého mäsa. Nechápem, ako dokáže zjesť toľko mäsa naraz. Rovnako ma udivuje, že si stále varí mäso - jediné, čo mení, je druh mäsa a korenie. Varí si dvakrát - trikrát denne, takže je skoro stále v kuchyni. Okrem toho má už vyštudované dve školy a práve študuje tretiu, vraj ho baví vzdelávanie.
Zajtra začína prvý školský deň - svoje pocity a dojmy sa Vám budem snažiť opísať tak skoro ako sa mi bude dať. Aitäh za čítanie!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára