streda 8. októbra 2014

Výlet do Tallinnu

Tallinn je hlavným mestom estónska, s populáciou takmer pol milióna obyvateľov. Slovo linn v estónčine znamená mesto, no to je asi tak všetko, čo môžme s istotou povedať. Názov tohto mohol vzniknúť z Tallide-linn, t.j. mesto stajní, alebo z Taani-linn(a), čo znamená Dánske mesto - estónsko bolo jednu dobu pod Dánskom. Wikipédia ďalej hovorí o možnostiach tali-linna (zimné mesto), či talu-linna (mesto fariem).



Možno Vám príde zaujímavé, že Tallinn je častokrát nazývaný 'nová Praha'. No, prípadne niekedy aj malá Praha, keďže populáciou sa nevyrovná ani Brnu. Okrem toho Tallinn nie je stovežatý, ale iba 46-vežatý. Pridávam fotky na posúdenie. Pár fotiek nájdete aj na konci článku.



Stretnutie bolo dohodnuté o pol ôsmej ráno pod internátom. Našu malú skupinku tvorili iba štyria ľudia - ja, Honza, Tomáš a Xiaozhou Reinhard [čítaj šau čo] zo Šanghaja. Vlak nám odchádzal 8:22, tak sme už o ôsmej boli na peknej stanici, v ktorej nás čakalo prekvapenie. Žiadne rady na kupovanie lístkov, žiadne okienká, kde by sa dal lístok na vlak kúpiť. Iba nejaký malý stánok, kde pani predávala noviny. A samozrejme veľká tabuľa na vytlačenie elektronického lístku. Čo teraz? Zúfalí sme sa obrátili na paniu predávajúcu noviny, či by sme si u nej mohli kúpiť lístok. Jej kladná odpoveď nás všetkých potešila a určite sa nám aj trochu uľavilo. Po otázke, či sa dá platiť kartou, vytiahla prenosný terminál. Po zaplatení sme nastúpili do vlaku, ktorý tam už na nás čakal.

Spokojne som sa usadil a začal som študovať niečo o Tallinne. Keďže som deň predtým nestíhal zisťovať čo navštíviť, tak som si narýchlo stiahol nejaké materiály do čítačky. No aj tak hlavný plán bol jasný - nájsť informačné centrum (adresu som mal vopred odpísanú) a odtiaľ si zvoliť nejakú trasu. Tomáš, ako poctivý študent, vybral knižku ruštiny. Xiaozhou zas ako správny čínsky turista vytiahol fotoaparát a začal fotiť všetko naokolo. Honza, už známy svojím pravidlom 'keď cestujem, tak spím', sa oddal spánku. Ja som zatiaľ stručne zisťoval zaujímavosti o Tallinnských miestach, ktoré sme sa chystali navštíviť.

Pretože sme si cestovali vlakom, v hlavnom meste Estónska sme sa ocitli už pred pol jedenástou. Je to možno trochu neskoro, no nám, študentom, to príde tak akurát. Po zapnutí navigácie a chvíľke náhodného blúdenia počas čakania na signál, sme sa vybrali približným smerom k informačnému centru. Dostali sme sa k jazeru Šnelli tiik, ktoré sme museli skoro celé obísť - vyzerá ako bývalá hradná priekopa. A zrejme to na niečo také slúžilo, pretože kúsok odtiaľ sa nachádza pevnosť Toompea. V priestoroch tohto hradu sa teraz nachádza budova parlamentu, ktorá svojou ružovou farbou pôsobí naozaj nezvyčajne. Na vrchu tejto pevnosti veje vlajka, pričom sa traduje, že čia vlajka tam visí, ten vládne Estónsku.

Oproti teplej budove sa nachádza katedrála Alexandra Nevskyho. Náš pôvodný plán stroskotal práve tu. Nechal som sa navigovať navigáciou Sygic a túto budovu som tam uvidel v 3D podobe, tak ma hneď zaujala. Jednoducho, keď zbatáte peknú budovu, neprejdete popri nej len tak. Po obzretí katedrály sa kúsok odtiaľ nachádzal kostol sv. Márie a odtiaľ zas pekný výhľad na časť mesta. Nebyť navigácie tak by sme sa hádam aj stratili. Ďalším dôvodom, prečo to píšem v takomto poradí, sú fotky, ktoré si môžete prezerať počas čítania.

Po 'drobnej' odbočke sme pokračovali popri mestských hradbách, na ktoré sa dalo v jednej časti vyjsť. Vyzeralo to tam veľmi pekne, no najviac ma prekvapilo, že na vrchu hradieb sa nachádza reštaurácia. Následne sme sa konečne dostali do informačného centra, kde sme si vyzdvihli mapky. Prešli sme hlavným námestím, obzreli si ďalších pár budov a ocitli sme sa na Voľnom námestí, na ktorom sa nachádza kostol žltej farby. Chceli sme navštíviť rozhľadňu 'Kiek in de Kök' (Vidím do kuchyne) no nakoniec sme ju nenavštívili, pretože vstup bol celkom drahý a budova nepôsobila veľmi vysokým dojmom. Navyše kúsok od nej bol ďalší kostol, ktorý by čiastočne zakrýval výhľad okolia. (Je to tá rozhľadňa, na ktorú na fotke ukazujem prstom.) Rozhodli sme sa, že si radšej pozrieme výhľad z vrchu kostola sv. Márie, kde sme nakoniec nešli, lebo sme našli výhľad z jedného kopca, z ktorého bolo vidieť na celé mesto.

No poďme pekne po poradí. Neďaleko od námestia sa nachádzal kostol Kaarli kirik Tallinnas, ktorý mám na obale knižky "Kostoly v Estónsku". Vyzerá veľmi pekne, no keďže bolo poobedie, tak sme sa nedostali dnu. Hneď na to sme sa presunuli do reštaurácie na obed. Bolo veľmi vtipné pozerať, ako sa Xiaozhou snaží jesť príborom. Honza navrhol, že by sme sa mohli neskôr pozrieť do námorného múzea. [Šao] zas podotkol, že tu má nejaké čínske kamarátky, tak by sme sa s nimi mohli podvečer stretnúť. Najedení sme však najprv pokračovali v prehliadke mesta. Obzreli sme si mestské divadlo, pokochali sme sa starou hradnou bránou a vydali sme sa do najhustejšieho centra mesta. V úplnom centre sa nachádza Tallinnská radnica, ktorá skôr vyzerá ako kostol. Každopádne, jej vrchol je naozaj jedinečný, a táto vežička je najviac fotenou vežičkou v Tallinne. Hlavné námestie je preplnené, preto rýchlo pokračujeme ďalej. Cestou sa zastavím v obchode a kúpim si vlnenú čiapku. Fotil ma náš Číňan, jeho výber fotiek je na konci albumu, takže ma uvidíte s mojou obľúbenou čiapkou. Je dlhá približne 1,5 metra a dá sa použiť ako čiapka a šál zároveň. Už sa neviem dočkať keď začne mrznúť. :-) Po dlhšom chodení sa dostaneme na vyhliadku, odkiaľ je panoramatický výhľad na celé mesto. Je to nádherné, akurát hustota turistov nám dáva najavo, že Tallinn je obľúbené miesto pre výletníkov.


Pomaly začíname byť unavení a čas sa nám míňa, preto pokračujeme na sever - k námornému múzeu. Samozrejme, po ceste si rýchlo obzrieme ďalšiu časť mestských hradieb. Po dlhšej prechádzke sme prišli k námornému múzeu, kde boli pred vchodom vystavené vojenské vozidlá. Neváhal som a hneď som do najbližšieho nasadol. Po chvíli rozhliadania po ostatných vozidlách sme zistili, že všetky ostatné vozidlá sú zamknuté (na klasický zámok) a je na nich napísané "neliezť na vozidlo" (aj na tom v ktorom som sedel). Hups. Potom vstupujeme do múzea, ktoré je celkom veľké. Asi najväčšou zaujímavosťou je 17 tisíc tonová loď, do ktorej sa dá vstúpiť. Tiež sme našli veľa uniforiem, ktoré sme si mohli vyskúšať. Navyše, v múzeu bolo veľa zimných lodí (niečo ako jachty na ľade), zvykli v nich bývať preteky.

Pod malým časovým stresom nastupujeme do taxíku a uháňame za [šao]vými známymi na večeru. Po príchode zistíme, že baby ešte ani nezačali variť, tak hľadáme ďalší spoj domov. Posledný vlak už nestíhame, ale ide nám autobus, ktorému to však trvá o hodinu dlhšie. Po 90 minútach sme sa stále nedostali ku večeri, a tak trochu nervózni (a hladní) pozeráme posledný autobus, ktorý odchádza o 23-tej hodine. Nakoniec sa dočkáme a hostina môže vypuknúť - samozrejme však s čínskymi paličkami. Myslel som si, že mi to pôjde najlepšie, keďže som to už skúšal, no zisťujem, že som s chalanov najhorší. Po dlhšom rozhovore sa začíname učiť čínske mená. Je to veľmi ťažké, preto sme si našli kadejaké pomôcky na zapamätanie - meno jednej baby sa podobá na "one gin". "Ǔú" je zas jedno z tých ľahšie zapamätateľných, no ťažko vysloviteľných. Po príjemnej konverzácii používame aplikáciu Taxify na zavolanie taxi a fičíme na stanicu na autobus, ktorý mal ešte pred chvíľou 20 voľných miest. Po príchode zisťujeme, že autobus je už plný. Nevediac čo robiť, dávame sa do reči s jedným miestnym, ktorý nám vysvetlí svoj plán: ďalšou zastávkou je Tallinn letisko, ktorá je neďaleko a odtiaľ sú nejaké voľné miesta do Tartu. Rýchlo zisťujeme, ktorým smerom sa letisko nachádza a bežíme. Po chvíľke behu sa dostaneme ku vchodu nejakej fabriky. Nevšímam si Tomášove nadávky na blonďatého mladíka a chvatne sa pýtam okoloidúci pár, kde sa nachádza letisko. Pokračujeme rovnakým smerom, akurát popri hlavnej ceste. Zdrží nás pár semaforov, pri ktorých sa trošku vydýchame. Úplne vysilení zbadáme autobus, ako prejde popri nás a psychicky či fyzicky zničení sa pomaly vraciame späť na stanicu. Ďalší autobus ide o piatej ráno. Čo s načatým večerom?

Vyzerá to tak, že späť k babám sa nikomu nechce ísť, padol návrh ísť do nejakého klubu - no ja, bez nálady, som ho okamžite zamietol. Ochladzuje sa. Moja nálada sa stáva ešte mizernejšou - začína mi byť zima. Záchranou pred hlbokou depresiou je moja nová čiapka, ktorá ma zahreje na hlave aj na duši. Vedel som, že sa v Tallinne zdržíme celý deň, no netušil som, že aj celú noc. Pár minút pred polnocou prichádzame na stanicu, kde Tomáš stretne kamarátku z Ukrajiny, ktorá odchádza autobusom o polnoci. Rýchlo sa snažíme zohnať lístok, no tento autobus nevieme nikde nájsť. Medzi ľuďmi na stanici spoznávam nášho mladíka a dozvedám sa, že on tiež plánuje ísť týmto autobusom. Miest vraj bude určite dostatok. Dúfam, že má pravdu. Našťastie áno.

No na túto jazdu autobusom len tak nezabudnem. Bolo mi teplo a zima zároveň, chcelo sa mi spať no nemohol som, čas ako keby sa zastavil. Do Tartu sme prišli o tretej hodine ráno, šli spať asi o pol štvrtej. Dávno som sa tak netešil do postele.

Mám problém so Xiaozhou-vými fotkami, nedajú sa mi nahrať do galérie, preto ich zobrazujem takýmto zvláštnym spôsobom:
































Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára