nedeľa 23. novembra 2014

Prkotiny

Tento príspevok bude obsahovať mix viacerých udalostí. Ak sa Vám bude zdať, že jednotlivé témy spolu nesúvisia, je to preto, že som dlhšiu dobu nepozeral zrkadlovkou spravené snímky.



Konvica je späť!

Je to už pár dní, čo som sa vrátil s novou konvicou - áno novou! Reklamácia úspešná! A to sme si veru nezaslúižli, po mojom zohrievaní mlieku, po raz-za-čas čistení konvice od vodného kameňa (t.j. keď som to nemohol vydržať tak som to spravil, nikto iný sa o ňu nestaral), po pokladaní mokrej konvice na platničku, opätovnom zohrievaní vriacej vody...Dôvodov by sa iste našlo mnoho.



UPDATE: Konvica po 30 dňoch prestala fungovať.

Tri mobily netreba

Načo sú mi tri mobily? Španiel Valentin potreboval druhý mobil kvôli sim karte, tak som mu ho predal. Trojročný mobil, najmenší HTC, obytý, ošúchaný - ale stále funkčný! Valentin našťastie prišiel s ešte starším a menším mobilom, s ešte ošúchanejším a obytejším, takže pre neho to bolo ešte vylepšenie. Každopádne, už sa mi na slovenské telefónne číslo znovu nedovoláte.

panoráma izby z Nexusu 5

Estónsky večer

Esn akcia, na ktorej sme dostali na degustáciu trochu Vana Tallinnu, vypočuli si prezentáciu o tom akí sú estónci a nakoniec sme dostali domáce jedlo: jaternicu so zemiakovou kašou, uhorkovo-jogurtový šalát a typický tmavý chlieb.


Gombíky

Čo sa stane, keď idem prvý deň v zimnom kabáte do školy? Odtrhne sa mi gombík! Našťastie so sebou nosím ihlu a niť, takže doma som bol schopný s Tomášovou pomocou gombík prišiť spať. Tomášova učiteľka bola trochu sadistka a doteraz si pamätá, že dostal od nej poriadnu ranu, a tak vie gombíky prišívať veľmi dobre.


Halloween

S koncom októbra sa spája nezabudnuteľná noc plná strašidiel. Ďalšia z ESN akcií, pri ktorých sme sa mohli nechať namaľovať - a potom hybaj do klubu. No my sme radšej išli k naším kamarátkam z Poľska, kde sme sa nakoniec nechali aj namaľovať. Nuž, takto nás domachlili:



Chodiť v noci je bezpečné

Jednou z povinností každého človeka žijúceho v Estónsku je byť dostatočne osvetlený. V zime tu vidieť slnko približne 6 hodín, a pretože tmavé oblečenie je v poslednej dobe veľmi obľúbené, je pre vodičov ťažké niekoho nezraziť. A tak tunajšia vláda prišla so zaujímavým zákonom: nosiť na sebe niečo reflexné! Samozrejme, väčšina odevu nič také neobsahuje, a tak má každý na špagáte pripevnenú odrazku. Vyzerá to celkom vtipne, keď si vyjdete do ulíc a zbadáte, ako sa všetkým hompáľa tento reflektor pri chodení.


Je to užitočná vec a verím, že ju budem naďalej používať, keď sa vrátim domov.

Ronald sa nás bojí

Náš príjemný spolubývajúci je buď preč, alebo nemá čas. Nedávno prišiel po 3 týždňoch z USA, usmial sa na nás, ostal na byte pár hodín - a potom odišiel na týždeň späť do Daugaupils - Lotyšska. Tento mesiac sme sa zatiaľ videli asi 20 hodín?! No zdá sa, že teraz tu ostane až do Vianoc. Uvidíme. Každopádne, vo štvorici je ten byt celkom dosť prázdny.

Sergejov nový spolubývajúci


Nebudete tomu veriť, ale náš asociál má nového 'kamaráta' - Martina z Vilniusu (Litva). Rád by som Vám o ňom niečo napísal, no keďže som ho za posledné dni videl asi dve sekundy, veľa o ňom neviem. Sergej spomínal, že je to doktorant, ktorý študuje nukleárne inžinierstvo. No vraj si ešte nespravil vlastnú nukleárnu bombu, takže asi mu to štúdium veľmi nejde. ;-)

Martin tu býva, no ani o tom nevieme. Viem, že občas prichádza domov o tretej ráno a o deviatej už zas odchádza. Má totiž prácu popri štúdiu, takže sa určite nenudí. Vyzerá to tu, ako keby sme stále bývali piati.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára