Raz to musí prísť. Časy strávených s novými známymi sa stanú spomienkami a ich tváre sa stanú minulosťou. To posunie do hlbokej depresie snáď každého človeka, ktorý si k Tartu vypestoval blízky vzťah.
Druhá, hromadná, rozlúčková akcia sa konala v klube Tallinn (áno, je v Tartu). Tá už bola až príliš rozlúčková - lúčil som sa snáď s každým, koho som stretol. A že tam bolo tých známych ľudí...
Medzitým sa v Tartu ochladilo, nasnežilo, mrzlo, potom sa však oteplilo a všetko sa roztopilo. Na ukážku tu máte pár fotiek zamrznutého Tartu s vianočnou výzdobou.
Oproti vysvietenej radnici Estónci na námestí postavili okrem stromčeka aj starú drevenú loď. Prečo práve túto zvláštnosť? Nuž, rieka Emajõgi preteká cez Tartu a tak akosi pripadlo, že loď na námestí je jeden z objektov vianočnej výzdoby. Loď má aj svoje využitie: ľudia na ňu môžu vyjsť, obzerať sa naokolo, myslím, že sa na palube dokonca robí polievka, takže sa tam môžte prísť najesť. Pred loďou sú kláty a drobné sekerky pre deti, ktoré si môžu nasekať drevo. Je tam aj veľká píla a kmeň stromu, dokonca dvakrát, takže starší sa zas môžu pretekať, kto skôr odpíli kmeň stromu. Je to celkom 'makačka'.
Keď sa ochladilo, pred radnicou sa zjavil vták z ľadu, veľmi pekný, tak sme sa pri ňom odfotili - potom prišlo oteplenie, tak sa začal trochu transformovať, ale keďže teraz v Tartu sneží, tak by to mal prežiť.
Internát sa začal postupne vyľudňovať, a tak sme tiež upratali, odovzdali kľúč a odišli. Cestoval som sám, išiel som autobusom do Tallinnu a odtiaľ prepojeným letom do Rigy a odtiaľ do Viedne. V Tallinne na letisku začalo snežiť. Odbavil som batožinu, najedol som sa, poobzeral po pár obchodoch a pomaly som začal čakať na lietadlo. Čakal som pri správnej bráne, videl som ako náš steward rieši nejaké papierovačky, no asi 15 minút pred oficiálnym otvorením niekam odišiel. Prišiel čas nalodenia (14:55), no stewarda nikde. To bolo pol hodinu pred odletom. Brána bola správna, bola tam navyše napísaná Riga, ľudí bolo naokolo dosť, tak som čakal. Prešlo 5 minút. Desať. Pätnásť. Začal som byť nervózny, no konečne som znovu uvidel chlapíka, tak som sa ho pohotovo opýtal, o čo ide. Povedal mi, že budeme mať meškanie, kvôli snehu. Nuž, a čo môj ďalší, nadväzujúci let z Rigy? Odpoveď bola jasná: je tam síce iba 35 minút na prestup, no mal by som tu stíhať. Po tomto dialógu sa ma blízko sediaci pár spýtal, či idem tiež do Viedne, tak sme sa dohodli, že potom budeme utekať spolu. Neskôr som zistil, že takmer všetci išli do Viedne, čo mi uľahčilo situáciu v Rige - všetci sme išli jedným smerom. Neostalo mi nič iné, ako sa (ne)pokojne usadiť a čakať ďalej. Bolo 15:10, lietadlo má predsa odlietať až 15:25, času dosť. Prešlo ďalších 5 minút. Desať. Bolo 15:20, lietadlo malo oficiálne odchádzať za 5 minút! A my sme stále sedeli na letisku a naša brána stále nebola otvorená ani vyhlásená! Našťastie, chlapík konečne prišiel a my sme konečne začali nastupovať do lietadla. Tam sme zase čakali, kým bude očistená dráha od snehu. To čakanie bolo naozaj nekonečné. Nakoniec sa nám úspešne podarilo odletieť s meškaním IBA 10 minút. Pred príletom nám bolo povedané (a za toto má spoločnosť airBaltic u mňa plus), ktorá brána je naša. Po vystúpení sme nakoniec prišli nejakých 20 minút pred odletom. Luxus. Nakoniec sme ešte čakali nejakých pasažierov z nejakého zmeškaného lietadla, takže aj keby sme meškali dlhšie, tak by sa nič nestalo. Mrzí ma iba jedna vec - že nám o tom meškaní lietadla v Tallinne nedali vedieť skôr.
Prvé lietadlo (Tallinn -> Riga) bolo skoro prázdne, zato druhé (Riga -> Viedeň) bolo úplne plné. Pri nájdení môjho miesta mi moja spolusediaca hovorí: "Čau, počula som, že si tiež zo Slovenska!". A tak som zvyšné dve hodiny prekecal s babou, ktorá však nestrávila semester v Tartu, ale v Tallinne. Bolo dosť nezvyčajné počuť zase slovenčinu, bola to akási 'príprava' na domov. Na letisku emočné vítanie a potom cesta domov.
Aby som to zhrnul, Erasmus odporúčam každému kto si to môže dovoliť, bola to príjemná skúsenosť. Veľa ľudí to opisuje ako dlhé prázdniny, je to taktiež ako veľká (a bohužiaľ dočasná) zoznamka. Človek tam taktiež zažije menší kultúrny šok. K príjemnému semestru určite dopomohlo malé množstvo kreditov a veľký počet organizovaných aktivít. Ak by niekoho zaujímalo, v estónčine som na úrovni ~A2, takže nejaké základy mám. V angličtine sa viem oveľa lepšie vyjadrovať, aj keď to niekedy nie je gramaticky správne.
Lúčim sa s vami, moji čitatelia - dúfam, že som vám aspoň trochu rozšíril obzor o Estónsku a Erasme. Toto je môj posledný príspevok, a keďže mi ostalo pár fotiek z letu, nájdete ich nižšie. A ako hovoria estónci: Nagemist alebo Dovidenia!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára